Chcem dieta....

Chceli by sme dieta, pokušame sa už druhý mesiac, zatiaľ ...?... Čo by ste radili? čítaj diskusiu...

druhý pôeod po prvom cisárskom reze

Dobrý deň, 20mesiacov po mojom prvom pôrode cisárskym rezom sa nám narodí druhé mimi. Chcela by som rodiť... čítaj diskusiu...
Diskusie
Prehľadný zoznam všetkých diskusií a štatistiky k nim nájdete tu...

Paťka a jej príchod na stvet

Autor: mima

Ako to všetko začalo? Paťka mala prísť na svet podľa môjho výpočtu 24.10.2008 ale stále som mla pocit, že to bude skôr. Nevedeli sme do konca s drahým či to bude chlpec alebo dievča. Poviem pravdu, že som chcela veľmi chlapca, ale teraz to malé klbko by som za nič nevymenila. S vstredu 15.10.2008 som bola na pásoch a doktor povedal, že to vyzerá dobre, že to pôjde pravdepodobne presne v termíne. Mala som vybaveného lekára, ktorý mal cez víkend odcestovať, tak zahlásil, nech ale ten víkend vydržím, čo by nemal byť problém. No ale opak bol pravdou. Z piatka na sobotu som zaačaala cítiť dosť čudné bolesti v krížoch, ktoré som nevedela vtedy ešte zaradiť. Vstala som a rozchádzala.Vravela som si to sú iste tí poslíčkovia. Ráno pred robotou mi vytiekla zátka, čož som už dostala obavy, veď ono sa to už blíži. Ale stále som verila, že to vydržíme. Išla som v sobotu do práce, tam som to rozchádzala. Drahý ma posiela domov, že on tam bude, ale ja zneho nervozna poslala som ho späť. Dohoda u nás taká, že pri pôrode nebude, že by mi zavadzal. Ďalší omyl. Cez deň sa bolesti stupňovali a keď som poobede otvárala krčmu, už mi nebolo všetko jedno. ( a to bol len zčiatok, čož som ešte netušila ). Večer, keď som mala bolesti, každých 15 minút sme sa rozhodli, že by sme mali ísť. Doktor ma vyšetril a povedal, že som len dva otovrená, a že to nevyzerá na pôrod. Tak sme šli pekne krásne domov. Dala som si hôrúcu spchu, frťana koňaku ( čož mi odporučil ten doktor ) a išli sme spať. V noci som sa odsťahovala zo spálne, lebo bolesti začali silnieť. Poviem pravdu nad ránom som drahého zobudila na rev, ktorý zo mňa išiel. O piatej keď vstal, boli kontrakcie každých päť minút ( teda myslím, lebo už ani stopovanie mi nešlo ). Keď mi prišlo zle, že som začala vracať a slabo krvácať, tak ma drahý pooblieka ( ja som nebola schopná) naložil do auta. Cesta bola horor. Musel ísť pomaly lebokaždý pohyb bol ako za trest. Ani neviem ako ma prezliekli do toho ich oblečenia, ke´d som už ležala na sále. ( poviem pravdu ako som sa bála ako to bude ja hanblivá, tak všetko v tom momente mi bolo jedno, robte si so mňou čo chcete ). Doktor ma prezrel a zahlásil - rodíme. No to bol šok. Vypýtala som si epidurálku, načo lekár povedal že to nemá zmysel. Bola som otvorená na 8 a kým prííde doktorka bude odrodené. Ani klystír nedávali. ( Ani to nemalo zmysel, mňa celé tie dva dni preháňalo a nič som riadne nejedla, a ani so mňa nič nevzšlo ). A tu začína ten streptokok. Antibiotika sa majú podať najneskôr 4 hod pred pôrodom, čož u mnňa nebolo. Boli to necelé tri hodiny. ( môžem si za to sama, ale keby som vedela že to pôjde tak rýchlo, tak som tam dávno). A ideme rodiť)! Doktori sa vystriedali a prišla doktorka ( môžem le vynachváliť super doktorka a sestričky veľlký božtek na čelo každej ). S novou doktorkou prišiel aj môj drahý, čo som nečakala. Prezlečený a prichystaný mi pomáhať. ( Sedel vonku na schodoch a doktor mu vystvetlil, že rodíme nech sa ponáhľa tak išiel.) Za čo som mu veľmi povdačná a nikdy mu to nezabudnem, že tam bol. Pomáhal mi dýchať, povzbudzoval ma a vôbec mi nezavadzal. Druhý pôrod len s ním. K tomu dýchaniu v predpôrodnej sme sa učili dýchať, ale ani vo sne ma nenapadlo, kedy použiť aké dýchanie a vtedy sestričky pomáhali. Neboli pri mne skoro vôbec, bol tal len drahý a dýchal. Keď prišiel čas tlačenia, tak mi vysvetlili ako, ale aj tak to nešlo. Stále som tačila do tváre. to si myslím, že je najťachšie, bolesť sa dá zniesť ale pocit, teraz netlačiť a teraz áno a hlavne správne je zlý. Potom prišla do mňa neskutočná zlosť, že či to nezvládnem, spýtala som sa doktorky že či už niečo vidí a ona len tak áno a má to čierne vlásky. To ma naštartovala a zopár razy som riadne zatlačila a malá Paťka bola von. Šnúru sme nestrihali ( neviem čo dávajú či nie ), a zobrali ju vyšetriť. Partner išiel s nou. Doniesli ju a priložili na prsník a chvíľu nám ju nechali. Nádherný pocit , na plakanie. Na všetkom je dobrý partner aj preto, že tie dve hodiny, som si ja netlačila maternicu ale tlačil mi ju on a ja som telefonovala a telefonovala. Čo sa týka zašívania. Masáž hrádze nepomohla, teda mne nie. Zašívali ma dosť, ale nie je to to najhoršie, dá sa to v pohode vydržať. Horšie je potom to hojenie.
Keby sa ma nietko v ten deň spýtal no ako kedy bude daľšie dieťa odpoviem nikdy, ale teraz viem, že určite ďaľšie bude. Takže naša Paťka prišla na svet po príchode do nemocnice za necelé tri hodiny.

Streptokok: Paťku mi hneď poobede doniesli na izbu, všetko bolo zatiaľ ok. Na druhý den mi povedali, že jej začali dávať séeiu troch antibiotik, kvôli streptokokovi, že mala zvýšené hodnoty. A na ďaľší deň večer prišli a zobrali mi ju na JISku, kvoli ďaľším antibiotikám silnejšim, že hodnoty stúpli. Stres neskutocný, mne sa zvdihol tlak tak, že keď už Paťka bola zdravá, tak pre zmenu som nemohla ísť ja domov. Čo sa týka nej hodnoty po tých liekoch klestli na normal, ale užila si všetky vyšetrenia čo sa dajú. Od zápalu pľúc po zápal mozgových blán. Dostali sme na to žltačku ( čo s tým nesúvisí ) poslnili sa a šup sa šťastný dom. Teraz sme len sledovaný. a dúfam že to bude ok. Tak mamičky, ak máte streptokoka, ak sa dá, tak so nemocnice 4 hod. pred pôrodom.

Chcela som ešte aspoň takto poďakovať, celej tejto stránke, že je Patrikovi, Jucke, všetkým čo mi radami pomáhali a hlavne môjmu partnerovi. Ďakujem