Zaregistrujte sa ešte dnes a využívajte výhody registrovaného užívateľa. Niečo o výhodách tu...

Kluby na stránke dávajú možnosť zdieľať informácie s rôznymi skupinami užívateľov. Do klubov sa presuniete kliknutím tu...

Stránka prináša najkrajší zážitok v prehliadači Mozilla Firefox pri minimálnom rozlíšení 1024x780.

Stlačte F11 pre zobrazenie na celú obrazovku.
...naučte sa učiť krásnym zážitkom priviesť na svet a vychovať dieťa... čítajte viac v článku a pozvánke tu...

Diskusia "Klub hyperaktívneho dieťaťa"

 späť do zoznamu tém 

Patrikhyperaktivita alebo "živosť"?11.April 2008 20:31
 citovať 

motuzik v téme Oxitocyn píše:
Ako máme rozlíšiť či ide o "živosť" alebo hyperaktivitu?... Udržať ju chvíľku v kľude je dosť ťažké. Teraz sa k tomu pridružilo obdobie vzdoru a tak to býva občas extrémne náročné. Ale napriek všetkému ju vééééééľmi lúúúúúúúbime a nedali by sme ju za nič na svete .


Hyperaktvitu od "živosti" môžeme rozlíšiť tak, že za hyperaktivitou je nejaký "dotyk" v minulosti, ktorý si teraz dieťa rieši a "živosť" je prirodzený osobnostný rys.
Ak dáme voľný priebeh riešeniu toho dotyku, ktorý sa čistí prejavom hyperaktivity, tak neskôr v živote nebude spôsobovať problémy. Prejaví sa odoznie a ustane.

Spôsob prístupu pri výchove aj ale pri hyperaktivite rovnaký ako pri "živosti" - nevyžadovať, nelámať, nepotláčať - akceptovať, pristupovať s láskou, dávať dostatok pozornosti. Ak neodoznie v puberte alebo po nej, tak je to osobnostný rys.
 
  

juckaPriklad12.04.2008 00:31
 citovať 

Tak prosim o riesenie tohto, lebo som z toho uz trochu mimo, co si vybrat ako zivost a co ako hyperaktivitu a co ako vzdor :-) Takze: vonku je krasny den, ja poviem, ze ideme vonku. Jedno dieta (moje vlastne, teda 1) natesene suhlasi, druhe dieta (zverene do opatery na 2 hodinky, teda dieta 2) sa zatne sposobom, ze ono nejde, vylieza na kreslo, hojda sa na nom, mam strach, ze sa prevrhne a ublizi si, riesim to tak, ze poviem, ze nech ostane samo doma, ja s 1 sa ideme obliekat, dieta 2 to ma cele v pazi. Ked sme obleceni, idem do izby, ci si to dieta 2 nerozmyslelo, uz by aj islo, povie, ze ide, ale ked poviem, dobre, pod, ideme sa obliect, vylieza na skrinku a skriabe sa po polickach na stene... Dieta 1 neveriacky pozera, co sa deje, lebo to nepozna, hoci je dost zive. Uz ani neviem, ako som zvladla to obliekanie dietata 2 bez placu a kriku, zato s poriadnym vrtenim, odbiehanim,... Konecne sme vonku! Dieta 2 odbieha uplne inde, kde planujeme ist, ziadne upozornenia neakceptuje. Napokon zaberaju cervene chrobaciky, ktore pozorujeme (pri sexovani :-))), hoci stale ma potrebu do nich pichat papekom a kopat do nich. Dieta 1 je v pohode, vie, ze ublizovat sa nema a len pozoruje. AKo to teda riesti? Ja predsa nemozem nechat 2,5 rocne dieta same doma, ked nechce ist von! A este v cudzom byte! Ale nemozem zas nutit, aby islo von (hoci podla mojho nazoru aj chce, ale pre nejaku pricinu nechce). Asi to nie je celkom typicky priklad, ale stalo sa mi to a zaujima ma, ako z toho von. Co by ste robili vy? Dakujem.

juckaDodatok k Prikladu12.04.2008 15:09
 citovať 

Este by som podotkla, ze dieta 2 ma pozna a myslim, ze ma ma rado a aj deti sa navzajom lubia (aspon si to hovoria do telefonu a ked sa vidia, daju si pusinku ) Dostatok lasky a pozornosti myslim tiez obe maju pozehnane (aj ked sa hovori, ze lasky nikdy nie je dost, ze?). Lebo vsak niekedy je naozaj nutne niekam ist, tak preco by mama mala vzdy ustupovat dietatu? (teda ja som to tak pochopila). Ja predsa nemozem vzdy ustupovat, to by mi zachvilu skakalo po hlave. Asi so mnou nebudete niektori suhlasit, ale "lamanie" za urcitych okolnosti a v urcitych situaciach je podla mna nutne (ziadne bitie a pod., to nie!). Tak sem sa pripomienkami!!! Krasny den prajem. PS: som sama doma, chlapi isli na vylet, pridu az vecer, ako sa tesiiiim . Zeby som konecne pozehlila???

Patrikustupovanie13.04.2008 19:26
 citovať 

Bude lepšie keď to rozviniem. Nevyžadovať, nelámať neznamená ustupovať. Nevyžadovať, nelámať... znamená neponižovať - nevyužívať slabosť (detstvo) dieťaťa na jeho manipuláciu. Dostať dieťa vonku, ak práve v tej chvíli "nechce", môžeme dvomi spôsobmi - motiváciou a manipuláciou. Pre hyperaktívne dieťa je druhý spôsob cestou do väčších problémov. Prvý spôsob ale niekedy vyžaduje trpezlivosť, energiu a pevné korene.

spagatikMotivácia alebo manipulácia13.04.2008 22:07
 citovať 

Ahojte, som tati toho dieťaťa 2 (nevymením!) a čo chcel "básnik" Patrik svojim príspevkom povedať - netuším. Prepáč Patrik, ale akoby bol od veci a nie k Juckinmu príspevku. A tak sa mi (nám) žiada dostať zrozumiteľnú odpoveď čo robím (-e) zle, že sa naša dcéra správa tak ako sa správa a ako by sme jej (sebe) mohli pomôcť kým je ešte malá. Som z toho ešte viac zmätený a smutný a nevieme ako ďalej.

Príklad dnešný deň. Od rána dieťa 2 sme pripravovali na to, že pôjdeme poobede von na slniečko, na pieskovisko, kde sa bude s deťmi hrať atď. Čiže môžem to pokladať za motiváciu. 2 krát sme jej tento plán poobedia ešte zopakovali, aby sa psychicky pripravila. Samozrejme už pri prvom oboznámení súhlasila a neskôr tiež. Zvrat nastal až po vyspatí. Von ani bohová, nepomohla žiadna motivácia - čiže pieskovisko (kde chodí veľmi rada), šmykľavka, cesta na pieskovisko na bicyklíku (tiež obľúbený), proste nič. Takto sme hľadali ďalšie možnosti motivácie, s prestávkami našej rezignácie až kým odrazu.... Zlomili sme ju? Budete nás mať možno za nevšímavých rodičov, ale vôbec nevieme čo ju motivovalo (zmanipulovalo) k tomu, že odrazu to šlo a bez protestov. Najhoršie na tom všetkom je, že toto je denný jav a nepomáhajú žiadne vysvetľovania, nepomáha nič. A byť zavretý doma keď je vonku nádherne ma (nás) už tiež nebaví. Sme názoru, že nech si dcéra vybíja energiu von na vzduchu a nie na nás rodičoch. Zatiaľ je to to druhé. A takto to je pomaly vo všetkom, človek aby len prosil.


Patrikzlé správanie?, vidím skôr vzdor14.04.2008 01:31
 citovať 

Ahoj Spagatik, snažil som sa písať k ustupovaniu a všeobecne. Napíš prosím viac, čo sa Ti zdá nezrozumiteľné?

Ono možno si to zobral na seba, čo nebolo mojím cieľom. Čo ak nerobíš nič zlé? Ja totiž nič zlé nevidím. Stačí keď si odpovieš na otázku : "Keď som sa snažil pôsobiť na moju dcéru, využil som nejakú jej slabosť, alebo som len hľadal čo práve potrebuje? Využil slabosť je manipulácia(poníženie) a hľadal čo potrebuje motivácia.

Mám pocit ale, že teraz si popísal viac obdobie vzdoru ako o hyperaktivitu. Hyperaktivita je aktivita dieťaťa bez vonkajšieho podnetu. Vzdor je aktivita na základe nejakého vonkajšieho podnetu. Pri hyperaktivite neodoporučujem cestu manipulácie(poníženia). Pri vzdore za istých okolností áno. Pri hyperaktivite dieťa potrebuje podporu a porozumenie - niečo nám hovorí jeho vnútro. Pri vzdore potrebuje podnety a modely - najlepšie čím viac - aj manipulačné, ale potom najlepšie bez emócií.

U detí v období vzdoru nepomáha žiadne vysvetľovanie. Niektoré sú nezvládnuteľné hodinu denne a niektoré 10 hodín denne. Jedno je isté - toto obdobie pominie. Ale netešiť sa - príde ďalšie. Rodičovstvo je najťažšia a najkrajšia práca akú poznám.

U detí v období vzdoru je podstatné vidieť a pozerať sa na nich ako na deti. Ak dospelému niečo vysvetlíme a on nám dá spätnú väzbu, tak to určite(ak nemá nejaký problém) dodrží. Dieťa ale nie. U dieťaťa sa mení jeho pohľad na realitu každú chvíľu. Žije oveľa viac v prítomnosti ako dospelý. To znamená, že ak Ti dcéra dala najavo, že pôjde von, o 10 minút sa to môže celé u nej vnútorne zmeniť z rôznych dôvodov:
V období vzdoru chce(potrebuje) dieťa vidieť ako reaguje rodič na PATY - neriešiteľné situácie. Každé dieťa ich v tomto období vytvára, aby sa učilo. Jediné riešenie patu je sa rozhodnúť, čo urobíš a pevne si za tým stáť. A tu je niekedy namieste aj manipulácia, aby si ju dieťa v pate odozrelo(že existuje). Ak tam ale budú prítomné emócie, tak si dieťa odozrie tie a nie tú rozhodnosť. Potom tie emócie môže neskôr pri patoch tiež používať. Pre riešenie patu dieťa potrebuje model - so pevný/á vo svojich rozhodnutiach - ten by som nazval prirodzený.




spagatikVzdor14.04.2008 12:54
 citovať 

Uff, sa mi trošku uľavilo . Tento ďalší príspevok mi to viac ozrejmil a mám v tom teraz jasnejšie . Mal som trochu zmätok z pojmov "manipulácia" a "motivácia". Niekedy totiž môžu pri trochu inom uhle pohľadu vyzerať dosť podobne až zhodne. A keďže pri hyperaktivite nieje (ako píšeš) vhodné s dieťaťom manipulovať, som sa obával, či budem v reáli zvládať rýchlo hodnotiť, či dieťa idem motivovať, alebo manipulovať.
Ale tiež sa mi teraz viac zdá, že ide o obdobie vzdoru. Viem, že deti ho isto prežijú a pevne verím, že aj my s manželkou . Presne ako píšeš "rodičovstvo je najťažšia a najkrajšia práca akú poznám" a žiaľ nikde sa jej nedá priučiť, všetko treba skúšať na vlastnej koži a žiaľ aj deťoch. .
Vďaka za cenné rady .

Bez menaSila rodiť29.04.2008 09:33
 citovať 

Jucka, tvoja pôrodná skúsenosť je veľmi pozitívna, teším sa s tebou, tiež by som to všetkým dopriala.
S tým oxytocínom som počula, že je problém sa mu vyhnúť, vraj teda v tej 3.dobe pôrodnej. Teoreticky by to nemal byť problém, všetko sa dá odmietnuť a pokiaľ nejde o život či ohrozenie zdravia, musia rešpektovať. Avšak v tej chvíli je asi pre laika ťažké bojovať s odborníkom, ktorý ti môže začať tvrdiť, že inak vykrvácaš.
Samozrejme, aj ja sa tomu pokúsim vyhnúť
Rodím o pár týždňov a momentálne sa snažím vyzametať cestičku k ambulantnému pôrodu. Otvorila som k tomu diskusiu na babetku http://www.babetko.sk/forum/viewtopic.php?t=73972&sid=39daf53481760d31649789776d087fbb
a
vysvitlo, že je o to pomerne veľký záujem.

Patrik, samozrejme, ak si niečo naplánujeme, nemusí to tak vyjsť, ide o to, nakoľko je človek flexibilný a dokáže sa prispôsobiť novej situácii, či nakoľko ľpie na svojej predstave a potom trpí, ak veci nejdú podľa nej.
Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté
A nie vždy sa deje, čo sa má, niekedy sa deje proste to, čo dopustíme.

A k tomu špeciálnemu prístupu - v skutočnosti to vôbec nie je prístup špeciálny, iba celkom normálny. Také označenie dostal preto, lebo ho bežne niet, je nevšedný.

Netrvám nutne na formulácii, že pôrod je ženská záležitosť, chápem, že si zaoponoval.
To je tiež len reakcia človeka (teda mňa) na to, že pôrod v našej kultúre je niekde preč zo svojho stredu. Čítala som, že aj v prírodných kultúrach žena rodí napr. tak, že je hlavou opretá o hruď svojho muža, niekde je zase muž úplne bokom.
Čítala som zážitky z pôrodov doma (v Čechách). Tie ženy referovali (čo ma prekvapilo, ale potom som pochopila), že žena rodiaca doma muža nepotrebuje takým spôsobom ako žena rodiaca v pôrodnici. Doma je široko-ďaleko známo a bezpečne.
Muž pri pôrode doma musí prijať väčšinou pasívnu rolu pozorovateľa, žena rodí hlboko ponorená, ak u nej vznikne nejaká potreba, vynorí sa, ale väčšinou sa o pomoc obracia na kompetentnú ženskú postavu. Ak to dokáže muž prijať, má nádherný zážitok z pôrodu.
Samozrejme netvrdím, že to je vždy tak, závisí to od vzťahu a nastavenia, ako sa to v konkrétnej rodine vyvíja.

Ženy majú prirodzený talent rodiť. Podporiť ženy (len čo ma napadá) znamená pomôcť im uvedomiť si tento svoj talent, túto svoju silu.
Mnoho žien má z pôrodu strach, teda vedomie tejto sily im chýba (ale sila nie, tá je tam niekde vnútri k dispozícii) a silu vidia v pôrodnici, pôrodníkovi, inde ako v sebe.
Mne osobne veľmi dobre padlo prečítať si o pôrodoch doma - viac som si uvedomila svoju vlastnú silu rodiť.

 
  

Moja odpoveď v diskusnej téme "hyperaktivita alebo "živosť"?"


 pridať odpoveď