Hodnotenie, že má žena málo mlieka môže byť subjektívne alebo objektívne.
Na subjektívne hodnotenie malého množstva mlieka vplýva najčastejšie nesprávna technika dojčenia, ktorá spôsobuje, že je dieťa nedostatočne vyživované. Ak sa zmení technika dojčenia, je často tvorba mlieka dostatočná.
Pozri tiež Prejavy bábätka – časť Stolica
Ak je technika dojčenia prevádzaná správne, tak môžeme hovoriť o objektívnom hodnotení malého množstva mlieka. Vtedy je dobré sledovať či ide o krátkodobú laktačnú krízu, alebo je za malým množstvom mlieka iný problém.
Psychické príčiny
Psychická nepohoda mamy ale aj psychická nepohoda dieťaťa môže vplývať na tvorbu mlieka. V prvom prípade pôsobí priamo na tvorbu a v druhom dieťa nemusí dostatočne stimulovať prsník pre tvorbu, čo má za následok spomalenie alebo zastavenie tvorby mlieka.
Existujú doby, kde sa dieťa dostáva prirodzene do takýchto stavov. Najčastejšie sú to zmeny v prežívaní alebo vývine. Medzi takéto zmeny patrí obdobie odchodu domov, kde sa dieťa stretáva so zmenou prostredia. Potom sú to zmeny v podnetových obdobiach dieťaťa okolo 4, 12 a 24 týždňa po narodení, kde sa mení dieťa a tým aj mama – hlavne jej hormonálny systém.
Krízy vyvolané týmito obdobiami väčšinou netrvajú dlhšie ako niekoľko 10-tok hodín. Na predlženie tohto obdobia vplýva strach zo straty mlieka.
Riešenie je v častejšom prikladaní a pochopení, že krátkodobé laktačné krízy môžu byť prirodzeného charakteru. Pre dieťa aj pre mamu to môžu byť hodiny očisty, pochopenia cyklov a toku života a podobne.
Častejšie prikladanie
Na tvorbu mlieka vplýva úplne vyprázdnenie (vypitie) „celého“ prsníka. Podobne vplýva aj stimulácia bradaviek saním. Častejším prikladaním na prsník môžeme stimulovať tvorbu mlieka. Ak chceme stimuláciu ešte posilniť, prikladáme dieťatko častejšie v noci, kde je tvorba prolaktínu (hormón stimulujúci tvorbu mlieka) intenzívnejšia.
