Otec pri pôrode

V minulosti neexistuje výrazná tradícia prítomnosti otca pri pôrode. Na druhej strane neexistuje ani tak výrazné rovnoprávnenie medzi mužom a ženou, ako tomu je v súčastnosti. Preto existuje istý tlak na prehodnotenie prítomnosti muža pri pôrode, alebo vôbec postavenia ženy a muža v rodine. V súčastnosti sa obidve pohlavia priblížili na veľmi malú vzdialenosť. Žena ale bude stále rodiť deti a muž bude stále v týchto chvíľach tým, čo na to vytvorí predpoklady. Môžu sa vzájomne dopĺňať omnoho bližšie, ako tomu bolo z pohľadu ľudstva v minulosti. Presne ako pri počatí svojho dieťa, tak aj celý život.

Úlohou ženy pri pôrode je priviesť dieťa na svet a úlohou muža je hlavne ochrana. Je článkom a ochrancom medzi ženou a vonkajším prostredím. Mal by vedieť mnohé o tom, čo sa bude pri pôrode diať.
Ak muž a žena sú pripravení a zároveň si správne rozdelia rozhodovanie a realizáciu, nielenže pôrod prebieha prirodzene, ale aj ich vzťah pri zrode nového života dostáva správne vzorce správania, o ktoré sa neskôr pri vznikajúcich problémoch môžu oprieť.
Muž môže pri pôrode zbadať silu svojej ženy a možnosti, ktoré sa v nej skrývajú. Môže vidieť silu svojho dieťaťa a reálne pomáhať pri realizácií jeho príchodu na svet. Je to ako podieľať sa na výbere, návrhu a aj realizácii niečo krásneho. Viac si to vážime, ochraňujeme, staráme sa možno trochu inak, ako len keď niečo dostaneme na „striebornom podnose“.

Existuje čas v druhej pôrodnej dobe, kedy sa hlavička „prerezáva“ cez hrádzu a nastáva akoby obrovský energetický pulz. Žena sa začína „otvárať“, a to nielen fyzicky ale aj mentálne. Je veľmi „zraniteľná“. Tu niektoré domorodé kmene spievajú ochranné spevy. Pre otca to môže byť čas ostražitosti, pozorovania a realizácie jeho poslania ochrany rodiny, kde toto poslanie môže nielen pocítiť ale aj naplniť.