Niektoré prejavy a ich reakcie pri pôrode sú alebo by mali byť postavené úplne opačne ako v bežnom živote.
Ak nás niečo v živote bolí, tak sa túto bolesť snažíme čím skôr zmierniť alebo utíšiť. Naopak je pri pôrode bolesť jeho súčasťou a je skôr potrebné ju vítať s tým, že prináša otvorenie a prirodzený prechod dieťatka zvnútra von.
Každá či už mentálna alebo telesná zmena nás v živote núti sa ňou zaoberať a zaujať nejaký postoj. Pri pôrode sú všetky zmeny súčasťou procesu a najlepšie je im nechať voľný priebeh bez zaujímania postoja, ktorý býva často kontraproduktívny. Mama by pri začatom pôrode už mala dávať pozornosť len sebe, bábätku a kontrakciám. Ak je to možné, tak sa stať pozorovateľom celého procesu.
Bolesť pri pôrode
Na bolesť pri pôrode vplýva mnoho faktorov, z ktorých mnohé má možnosť mama ovplyvniť. Prvá pôrodná doba z pohľadu bolesti je o hormóne nazývanom adrenalín. Tento chráni mamu pred bolesťou. Ak je dostatočne vylučovaný, môže zabraňovať tej najťažšej bolesti pri kontrakciách. Jeho vylučovanie mama podporuje prijímaním kontrakcií. Paradoxne čím viac rodička prijíma bolesť a otvára sa jej, tak tým silnejšie sa vylučuje adrenalín, ktorý zároveň túto bolesť tlmí. Prvé kontrakcie a bolesť rozbieha proces ochrany. Ak sa ale mama bolesti bojí a snaží sa ju uzavrieť v sebe alebo ju neprijíma, môže to znamenať nižšie množstvo vylúčeného adrenalínu a tým zbytočné zvyšovanie bolesti v prvej pôrodnej dobe. Táto silná bolesť berie mame silu a energiu, ktorú bude potrebovať v druhej pôrodnej dobe na tlačenie a príchod dieťatka na svet.
Bezproblémový priebeh pôrodu
Nechať inštinkty pracovať, dôvera v seba
Najsilnejšou brzdou bezproblémovému pôrodu je strach, nedôvera a nepripravenosť. Strach a nedôvera vplývajú všeobecne na hormonálnu sústavu ženy, ktorá sa podieľa na regulácii pri pôrode. Ak sa mama uvoľní a dôveruje všetkým pochodom vo svojom tele, tak necháva prirodzene plynúť vylučovanie potrebných hormónov a tým prebieha celý proces bez potreby dodatočných zásahov či už procesov v tele alebo lekára. Dodatočné zásahy tela alebo lekára znamenajú neprirodzené spomalenie alebo zrýchlenie pôrodu, čo samozrejme nepriaznivo vplýva na jeho priebeh.
Dýchanie
Dôležitou časťou tela pre pôrod je svalová sústava, ktorá zabezpečí fyzické vypudenie dieťaťa vonku z maminho bruška. V pôrode je potrebné, aby sa do kontrakcií a vypudzovania zapájali svaly na to určené a aby tie svaly dostávali počas svojej práce dostatok energie. Svaly pre svoj chod potrebujú pozornosť a kyslík.
Pozornosť aj dýchanie by mala zodpovedať pôrodnej dobe, v ktorej sa mama nachádza. V prvej pôrodnej dobe (
viď tu...) mama dáva pozornosť celému brušku a tým „hovorí“ všetkým svalom tejto oblasti „zapájajte sa!“. Dýcha zhlboka pričom svaly dostávajú dostatok kyslíka na svoj chod.
V druhej pôrodnej dobe (
viď tu...) mama upriamuje pozornosť akoby vonku (na päty), kde sa má bábätko narodiť a tým dáva svalom pokyn „tam vonku vypuďte moje dieťatko!“. Dýchanie je prispôsobené kontrakciám, kde pri vrcholení kontrakcie mama dýcha rýchlo (psí dych), aby svaly a dieťatko jednak dostávali dostatok kyslíka, ale aj aby sa zabezpečil rýchli odlyv CO2 od nich. Nahromadený CO2 pri veľkej spotrebe pri kontrakciách by mohol spôsobovať únavu, nedostatok kyslíka a podobne. Pozri Bolesti a sťahy
Na takéto dýchanie sa mama môže pripraviť už mesiac pre pôrodom tým, že dáva výhradne pozornosť brušku a bábätku a dýcha hlboko do bruška, tak aspoň pol hodiny denne. Cielená pozornosť svedčí psychickému aj fyzickému vývoju bábätka. Zároveň toto celé cvičenie mamu upokojí, spojí s bábätkom a jej telo naučí automaticky zopnúť pri pôrode pozornosť a dýchanie.
Dôvera v partnera, v doprovod a personál nachádzajúci sa pri pôrode
Mama by mala dávať pozornosť pri pôrode len sebe a bábätku. Ak sa rozhodne rodiť v pôrodnici alebo s pôrodnou asistentkou ( pôrod osamote nie je v dnešnej dobe dobrou voľbou ), potrebuje sa na niekoho spoľahnúť, kto jej pomôže s pozornosťou ostatným veciam. Mamin doprovod by mal vedieť o pôrode a jeho priebehu toľko informácií, aby sa mama naozaj mohla spoľahnúť a v kľude prežívať kontrakcie a celý pôrod. Ďalej by mal byť doprovod a personál pri pôrode odborne pripravený na komunikáciu s rodičkou, ktorá je odlišná od komunikácie s iným človekom, keďže je rodička v kontrakciách (bolesti) v istom zmenenom stave vedomia.
Dôvera v dieťa
Dieťa pri pôrode vynaloží toľko síl a odvedie približne takú istú prácu ako mama. Ak mu mama dôveruje, dieťa cíti silu a možnosti, ktoré pri pôrode má a aj ich aplikuje. Strach a iné emócie mamy sa môžu prenášať na dieťa, ktoré potom spracováva čo k nemu prichádza a menej sa sústreďuje na samotný pôrod.
Dieťa je s mamou úzko spojené a pomáha pri pôrode
Ešte asi dva týždne po pôrode sú viditeľné reflexy kývavého pohybu hlavičky, ak sa dotkneme temena hlavy dieťaťa a kopkania nožičkami, ak pritlačíme rukou na chodidlá, ktoré pomáhajú dieťatku vyjsť z bruška von pri pôrode. Z pohľadu dieťatka ono vypláva z bruška ako rybka kývavými pohybmi a odstrkovaním sa od vnútra mamy.
