Tehotenstvo môžeme prirovnať k takému malému ľudskému životu. Je to neustály kolobeh udalostí. V začiatku môžeme uzrieť priebeh a koniec a na konci zase nový začiatok. Počatím to začína, prebieha vývoj na fyzickej aj psychickej úrovni a pôrodom niečo končí. Tak ako počatím začína život plodu v matkinom lone. Pôrod je koncom aj začiatkom zároveň. Je vyvrcholením snaženia rodičov pri počatí a 9 mesačného vývoja bábätka v brušku. Počas tohto obdobia 9 mesiacov dieťa, matka aj otec prežijú vývojové fázy, zmeny a pokroky, s ktorými sa budú v živote stretávať a ktoré ich budú ovplyvňovať. Na to všetko sa môžu v ďalších častiach tejto sekcie pripraviť.
Je až neuveriteľné, že v maminom brušku rastie dieťatko osem krát rýchlejšie, ako tomu bude v nasledujúcich rokoch detstva a dospievania.
Pohľad prenatálnej psychológie a psychoterapie hovorí , že všetko čo sa udeje v prenatálnom období a počas pôrodu nás ovplyvňuje v živote a to môžeme neskôr akoby znova prežívať v udalostiach nášho života. Na túto skutočnosť poukazoval už v minulosti nasledovník Sigmunda Freuda(1924) Otto Rank, čo neskôr potvrdil Nador Fodor(1940). V súčasnosti sa s týmto stretávame v mnohých výskumoch a postojoch - Stanislav Grof, Peter Nathanielcz, Michael Odent, Terence Dowling... Aj preto je prenatálne obdobie jedno s najdôležitejších období, z hľadiska pochopenia našich problémov a našej cesty životom.
V tomto období nás môže ovplyvňovať správanie sa matky k otcovi a naopak, správanie sa matky k rodine a naopak, správanie sa matky k okoliu, v ktorom sa práve počas tohoto obdobia nachádza a naopak.
Všetky tieto prežitky nás môžu do veľkej miery ovplyvňovať v prítomnosti ako takzvané vzorce správania z prenatálneho obdobia.
Aby sme vyriešili všetky tieto prežitky, ktoré na nás pôsobia traumatizujúco, môžeme sa dostávať v našom živote do podobných situácií a riešiť podobné problémy, hlavne v našom citovom prežívaní a vzťahoch.