Prijatie dieťaťa

Začína nový život. Či je mama na tehotenstvo a dieťa pripravená alebo nie je, či mama dieťa očakáva alebo nie, môže prežívať pozitívne ale aj negatívne pocity. Prichádza rodičovská zodpovednosť a otázky zvládania úlohy materstva a rodičovstva. Pocity môžu až prekvapiť hlavne v momente zistenia tehotnosti. Na ich silu a hĺbku sa nedá pripraviť. Je možné sa ale pripraviť na ich preciťovanie a uvoľňovanie.

S prijatím dieťaťa ďalej súvisí prehodnotenie priorít skoro vo všetkých oblastiach a určitý tlak na zodpovedanie jasných otázok partnerstva a života.
Na všetky otázky, ktoré vyvstanú tesne po zistení tehotnosti, by mama mala nájsť pre ňu uspokojivé odpovede, najlepšie spolu s partnerom alebo blízkymi priateľmi a známymi.

Pripustenie všetkých negatívnych aj pozitívnych pocitov je predpokladom ich viditeľnosti a spracovania a tým zdravého psychického vývoja dieťaťa. Prax hlbinných psychoterapií ukazuje, že dieťa najviac cíti to, čo mama odkladá a nerieši, čo mame ostáva „vo vnútri“. Dieťa je presne tam vo vnútri, kde sa tieto emócie a negatívne pocity prejavujú. Niekedy to dieťa berie „na seba“, niekedy chce pomôcť, na čo prirodzene nemá prostriedky a niekedy sa „uzatvára“ podobne ako mama.

Každý pocit súvisiaci s prijímaním dieťatka môže mama akoby znova prežívať tesne po pôrode, v období „druhého“ prijímania dieťaťa. Nespracované pocity z tehotenstva sa môžu znova vracať na spracovanie a takto negatívne ovplyvniť obdobie tesne po pôrode. Spracované pocity dokážu pomôcť pri emotivite prijímania dieťaťa do nového života tesne po pôrode.