Zaspávanie

Dieťa si pri príchode na svet vyskúšalo aké to je prejsť z tmy do svetla. Z bruška mamy do života vonku. Každým otvorením očí sa toto dieťatku pripomína. Pri zaspávaní si pripomína zase opak. Prechod zo svetla do tmy. Všetky tieto podnety dieťaťu pripomínajú prenatálne obdobie a pôrod. Znova sa dieťaťu môžu tieto obdobia vybavovať a môže ich riešiť.
Kým si na tento prechod dieťa zvykne, často potrebuje podporu a pozornosť hlavne od rodičov. Potrebuje sa akoby vysporiadať s dotykom zmeny svetla a tmy a zároveň s dotykom prechodu z vedomého stavu do nevedomého.
Každé dieťa je iné a každé potrebuje inú pozornosť. Niektoré sa s prechodmi vysporadúva rýchlejšie, niektorému to trvá dlhšie.

Prví ľudia, na ktorých sa dieťa spolieha sú jeho najbližší. Rodičia. Už od malička si vie vyžiadať takú pozornosť, akú potrebuje. Mnohým rodičom je dobre známe zaspávanie s vyžadovaním pitia, jedla, cikania a podobne. Ak ešte rodičia nevystihnú tú správnu dobu, tak aj plač, hnev, „hádzanie sa o zem“ a podobne.
Prechod do stavu nevedomia a snenia môže byť pre každého človeka náročnejší. V rannom detstve si ho dieťa väčšinou užíva na prsníku mamy v jej láskavom náručí. Neskôr sa osamostatňuje a postupne zaspáva samo. Citlivé obdobie je práve obdobie po odstavení od prsníka do troch až piatich rokov. Dieťa, ak už nemá kontakt s prsníkom, môže vyžadovať mentálny kontakt. Ak je s ním pri zaspávaní rodič mentálne spojený, myslí na dieťa a jeho prechod do snenia, tak sa prejavy vyžadovania znižujú na minimum. Naopak, ak je rodič v myšlienkach ide, často si dieťa vyžaduje jeho pozornosť. Je úplne niečo iné čítať rozprávku a myslieť na prácu, problémy a plne sa sústrediť na čítanie a dieťa, ktoré práve zaspáva.

Samozrejme si pri vyžadovaní často dieťa hľadá také modely, ktoré rodič „nemôže“ odmietnuť. Otázky uspokojenia základných potrieb – jedlo, pitie, cikanie. Citlivá na tieto otázky je hlavne mama, ktorej inštinkty sú v tomto smere vybudené. Otec môže byť zase bombardovaný vyžadovaním dieťaťa "chcem maminku", na čo je zase nastavená jeho citlivosť.
V detstve si vytvárame nástroje na to, aby sme mohli pomenovávať veci pravými menami. Niekedy sa to ešte učíme aj v dospelosti. Dieťa nie vždy vie povedať, čo naozaj potrebuje jasnými slovami a jednaním. Hovorí to v rôznych náznakoch a vyžadovaniach. Aj cez tieto náznaky a vyžadovania sa ako rodičia a dospelí ľudia učíme hľadať pravé názvy pre veci a činy. Učíme sa trpezlivosti a to, že detstvo našich detí je špecifické obdobie a prípravou na dospievanie a dospelosť, ktorou prešiel každý z nás.